Vinītadevakṛtā Santānāntarasiddhiṭīkā [mūlasahitā]

buddhipūrvāṃ kriyāṃ dṛṣṭvā svadehe 'nyatra tadgrahāt /
jñāyate yadi dhīścittamātre 'pyeṣa nayaḥ samaḥ //
cittamātramidaṃ sarvamuktavān yo jagadguruḥ /
santānāntarasiddhastaṃ praṇipatya vivicyate //

buddhipūrvāṃ kriyām ityādiślokenāsya prakaraṇasyābhidheyasambandhaprayojanāni darśitāni / tatra santānāntarasattābhidheyam / santānāntarasattāyāḥ siddhiḥ prayojanam / tasya prayojanasyāpi prakaraṇenānena sādhyamānatvāttena sahāsyopāyopeyalakṣaṇasambandhaḥ / kāryakāraṇādisambandhānāmasminnevāntarbhāvānna pṛthagvacanam / bāhyārthavādinaḥ kila vijñānamātratāyāṃ santānāntarasattā nopapadyata iti codayanti / tathāhi, ta evamāhuḥ - yeṣāṃ cittamātrameva sat, asaṃśca bāhyārthaḥ, na teṣāṃ prāṇyantarapratipattaye pratyakṣapramāṇamasti; jñānamātrasya svāṃśamātrālambanatvāt, vastutastu ālambanābhāvāt / nāpyanumānam, kāyavākkarmābhāvāt / atha kāyavāgvijñaptibhyāṃ prāṇyantaramanumīyate cet; vijñānamātratāpakṣe kāyavākkarmaṇorvijñaptī na staḥ /

nāpyāgamaḥ sambhavati, tasya rūpaskandhāntarbhāvāt, etasya ca pratikṣepāt / tathāhi, āgamaḥ śabdātmako vā bhaved vyañjanasvabhāvo vā / ubhayamapyetad bhavatpakṣe nāsti / nāpi tadviṣaye rūpiṇa āgamasya prāmāṇyamiṣyate / yato hyayaṃ viṣayaḥ pramāṇadvayaviṣayātīto mataḥ / tathā sati, āgamādapi prāṇyantaraṃ pratipattuṃ na śakyata iti cet?

tathā vipratipannā bāhyārthāvādina evaṃ vaktavyāḥ / vayamapi pratyakṣataḥ prāṇyantaraṃ naiva pratipadyāmahe / na hi pratyakṣādarvāgdarśinaḥ prāṇyantaramavagacchanti / nāpyāgamo vyañjanasvabhāvaḥ / kintu praṇetṛvaśād yo vākyapadavyañjanaviśeṣapratibhāsijñānotpādaḥ saḥ / sa tu pratipattṛsantāne sannapyupacāratastathāgatasya vā kapilasya vā kaṇādasya vā karturvacanamiti vyapadiśyate / evaṃ sarve 'pi bauddhā vācakaṃ śabdasāmānyākāraṃ jñānaṃ manyante; na cāsti śabdaviśeṣaḥ, 'tasya pūrvamadṛṣṭatvād' ityādihetubhiḥ viśeṣākārasya vācakatvabhāvapratiṣedhāt / vayamapi nāgamataḥ prāṇyantarapratipattimabhyupagacchāmaḥ, api tvanumānāt / taccānumānaṃ kāyavākkarmaṇorabhāve 'pi yathā pravartate yaddarśayitumāha - buddhipūrvāmityādi / eṣa tāvat samudāyārthaḥ /

avayavārthastūcyate / buddhiḥ jñānam / sā cātra gamanāgamanasaṃlāpecchārūpā parigṛhyate, kriyāhetutvāt tasyāḥ / sāsti pūrvaṃ yasyāḥ kriyāyāḥ sā buddhipūrvā / pūrveti śabdenātra kāraṇasya nirdeśaḥ, kāraṇasya pūrvavartitvāt / yadi nāma bāhyārthavādibhiḥ svasantāne tāṃ buddhipūrvāṃ kriyāṃ pratyakṣānumānābhyāmupalabhya paścātparasantāne grahād vivakṣitarūpā dhīḥ vijñānaṃ gamyate, tadā cittamātre 'pyeṣa nayaḥ samaḥ / atra kriyetyupalakṣaṇam / mukhakāntiraktimādīnāmapi cittāntarasya gamakatvāt / yadīti vacanena vakṣyamāṇabidhinā parapakṣe 'numānābhāvaṃ darśayati // 1 //

anumānamabhyupagamya tulyatāṃ khyāpayannāha -

ātmani cittaspandanapūrvau kriyābhilāpau dṛṣṭvānyatra tayordarśanād yadi spandanamanumīyeta, cittamātre 'pyeṣa nayaḥ samaḥ / ataścittamātratāvādī api paracittamanumātuṃ śaknoti / ātmanītyādi / cittasya spandanaṃ cittaspandanam / atra spandaneti śabdaścikīrṣāyāṃ vartate / kriyābhilāpau tu kāyavāgvijñaptyoḥ / tenāyamartho bhavati - ātmani jigamiṣāvivakṣāpūrvayoḥ kriyābhilāpayordarśanāt parasantāne 'pi tau kriyābhilāpau copalabhya cittaspandanamanumīyata iti cet? cittamātratāvāde 'pyeṣa nayaḥ samaḥ / tathā sati, so 'pi paracittamanumīyāt / atra spandanetyaviśeṣeṇoktam, tathāpi pūrvaṃ cittaspandanamiti prakṛtenābhisambandhanīyam / tasmāt sāmānyaśabdā api prakaraṇasāmarthyād viśeṣeṣvavatiṣṭhante // 2 //

nanu bāhyārthavāde tu paracittanimittake kāyavākkarmaṇī liṅgatvena svīkriyete, antarjñeyavāde tayorabhāvāt kathaṃ sāmyamiti cet? evamāha -

tacca kāyavāgvijñaptipratibhāsi jñānaṃ jñānāntaraspandanaviśeṣeṇa vinā bhavatītyevaṃ na matam / taccetyādi / antarjñeyavādināpi kāyavāgvijñāptipratibhāsi kāyavāgvijñaptakārakaṃ jñānaṃ paracittasya spandanaviśeṣeṇa vinā bhavatīti na manyate / svajñānādanyad yajjñānaṃ tat jñānāntaram / tatsamprayuktaṃ spandanaṃ jñānāntaraspandanam, tasya viśeṣastena / viśeṣeti vacanena cikīrṣā, vivakṣā ca parigṛhyete // 3 //

bāhyārthavādimatamāśaṅkyate -

atha parajñānasya kriyāyā anupalambhāt paradhīranumātuṃ na yujyata iti cet? na; tulyatvāt / atha parajñānasya kriyāyetyādi / na bhavatā kadāpi parajñānapūrvake kriyāvāgākārake jñāne upalabhyete / bhavatā tatkathamanumīyeta iti pūrvapākṣāśaṅkā / antarjñeyavādyāha - na; tulyatvāditi / naiṣa doṣaḥ / yato hi, eṣa upālambho bhavatāmapi tulyaḥ // 4 //

tattulyatvaṃ darśayati -

paro 'pi parajñānapūrvau tau kadāpi na paśyati / ataḥ tenāpi tanna jñāyate / paro 'pītyādi / bāhyārthavādyapi paracittaspandanapūrvakau tau kriyābhilāpau na kadāpi paśyati / tasmāt tenāpi paracittaṃ na pratipadyate / atyantāsambaddho hyeṣa upālambhaḥ / na hi samarthanāya prasiddhasambandho 'nvekṣaṇīyaḥ, api tu doṣasāmyādeva paro nigṛhītaḥ / tasmānna doṣāntaramucyate // 5 //

atrāsti paracittānumānopāya iti bāhyārthavādimatamāśaṅkayāha -

ātmanaścittasya paravartinornimittatvānupapatteḥ paracittaṃ jñāyata it cet? kiṃ na yujyate? ātmanaścittasya paravartinorityādi / yasmādātmanaścittaṃ santānāntaravartinoḥ kriyābhilāpayoḥ kāraṇatvena na yujyate, tasmātparacittamanumīyata iti pūrvapakṣāśaṅkā / siddhantabādyāha - kiṃ na yujyata it / kathamātmanaścittaṃ paravartinornimittitvena nopapadyate? ucyatām // 6 //

paro 'yuktatvaṃ darśayitumāha -

svasamutthāpakacittasya pratisaṃvedanābhāvāt / svasamutthāpakacittasya pratisaṃvedanābhāvāditi / parasantānabartinau kriyābhilāpau ātmacittanimittakau vā syātām, paracittanimittakau veti dvidhā parīkṣā / na tāvadātmacittaminittakau, yasmānna svasantāne tayorsamutthāpakacoittasya saṃvedanaṃ bhavati // 7 //

hetupasaṃharannāha -

ātmacittaśrayiṇoścātmani darśanāt / ātmacittaśrayiṇoścetyādi / ahaṃ gacchāmi, ahaṃ vadāmīti ye svacittanimittake kāravākkarmaṇī te svasantāne upalabhyete / ātmanaścittamāśrayata iti vigrahaḥ / atra āśrayīti śabdo nimittake // 8 //

bhavatvātmacittanimittakayoḥ svasantāne darśanam / tena kim? tasmādāha -

tāvapi yadi yathā syātāṃ tādṛśāvupalabhyeyātām / tāvapītyādi / paravartikriyābhilāpāvapi yadyātmacittaśrayiṇau syātām, tadā tāvapi ātmani dṛśyeyātām // 9 //

atha tau kathaṃ dṛśyete? āha -

anyathā darśanādanyannimittaṃ sidhyatīti cet? anyathetyādi / ayaṃ gacchati, ayaṃ vadatītyevaṃ vicchinnadeśe dṛśyete / svacittanimittakatvābhāve sati sāmārthyāccittāntaraṃ sidhyatīti pūrvapakṣāśaṅkā // 10 //

siddhāntavādyāha -

aparasminnapi samānameva, svasamutthāpakacittasya saṃvedanābhāvāt / aparasminnapītyādi / antarjñeyavāde 'pi svasantāne vicchinnadeśapratibhāsinoḥ kriyābhilāpapratibhāsijñānayoḥ samutthāpakacittasya pratisaṃvedanaṃ na bhavati // 11 //

hetorupasaṃhāro 'pi tukya iti darśayannāha -

svacittaspandananimittake vijñāptipratibhāsinī jñāne cāntarmukhapratibhāsinī pratīteḥ bahirmukhapratibhāsinī anyanimittāditpadyete / svacittaspandananimittake vijñāptipratibhāsinī jñāne cetyādi / ye svacittaspandananimittake kriyāvākpratibhāsinī jñāne te cāntarmukhapratibhāsinī 'ahaṃ gacchami, ahaṃ vadāmi' ityātmasambaddhavijñaptipratibhāsinī pratīyete / parasantānavartinī tu 'ayaṃ gacchami, ayaṃ vadati' iti bahirmukhapratibhāsinī pratīyete / tasmādanyanimittadutpadyeta iti siddham / svacittasya spandanaṃ svacittaspandanam, tannimittaṃ yasyeti vigrahaḥ // 12 //

bāhyārthavādī bahirmukhajñānayoḥ spandanakāraṇatve sandihati -

animitte eva bahirmukhapratibhāsinīti kinneṣyete cet?

animitte eva bahirmukhapratibhāsinītyādi / ye bahirmukhapratibhāsinī jñāne te 'nimitte iti kinneṣyete? na spandananimittale iti vākyaśeṣaḥ / bahirmukhetiśabdo vicchinnālambane / bahirmukhaṃ pratibhāsituṃ śīlaṃ yayoste bahirmukhapratibhāsinī / nāsti nimittamanayoriti animitte / bhavatu kila nimittāmātrasya pratiṣedhaḥ tathāpi prakaraṇavaśāt spandanamātrasya pratiṣedho draṣṭavyaḥ // 13 //

siddhāntavādyāha -

animittatve sarvasyānimittatvaṃ prasajyeta / animittatva ityādi / yadi vicchinnapratibhāsinī kriyāvāgākārake jñāne spandanābhāve 'pi vinā kiṃcana kriyāvāgākāraṃ bhavet, tadā sarvāṇyapi kriyāvāgākārakāṇi jñānāni spandanena vinā bhaveyuḥ; viśeṣābhāvādityabhiprāyaḥ // 14 //

tatra yadyevaṃ vicintyeta -

vicchinnāvicchinnakṛto bhedastvastyeva / tena vicchinnapratibhāsinoḥ animittatvam, itarayostu sanimittatvamiti / ata āha - vicchinnāvicchinnapratibhāsakṛto bhedo na jñānayoḥ spandanatvanimittabhedavibhāgakṛt / vicchinnavicchinnapratibhāsetyādi / vicchinnaḥ pratibhāso vicchinnapratibhāsaḥ / tena kṛto bhedo viśeṣalakṣaṇaḥ / sa tu yato na jñānayoḥ spandanatvanimittasya bhedakaḥ; bahirmukhapratibhāsinī spandananimittake na bhavataḥ, itare tu spandananimittake iti / vibhāgastvatra vibhajya sthāpanaṃ nikṣepo vā // 15 //

atha nimittatvabhedābhāve ko doṣaḥ syāt? āha -

tenāvicchinnapratibhāsinorapyanimittatvaṃ bhavet, viśeṣābhāvāt / tenāvicchinnetyādi / yato hyatra bhinnabhūtayoḥ jñānayoḥ kriyāvākpratibhāsatve na kaścid viśeṣo 'sti / tasmād viśeṣābhāvādubhayamapi spandanatvanimittakaṃ na bhavet, atha vobhayamapi spandananimittakam // 16 //

tadevaṃ jñānadvayasya sāmyaṃ sādhayitvopasaṃharannāha -

tathā sati, avicchinnatvaviśiṣṭaḥ pratibhāsabheda eva spandanapūrvako na bhavati / kintarhi? vicchinnasyāpi kriyāviśeṣasya pratibhāsa eva /

tathā sati, avicchinnatvaviśiṣṭaḥ pratibhāsabheda ityādi / yasmādevaṃ jñānadvayasya sāmyam, tasmād yo 'vicchinnatvaviśiṣṭaḥ kriyāvākpratibhāsaḥ sa kevalaṃ spandananimittako na bhavati / kintarhi? vicchinnapratibhāsasyāpi kriyāviśeṣasya pratibhāsamātraṃ spandananimittakam / vicchinno viśeṣo 'syāstīti padvigrahaḥ / kriyāviśeṣetyanena kriyābhilāpau darśayati / eveti śabdo mātrārthe draṣṭavyaḥ / tenātrāyaṃ samudāyārthaḥ - vicchinnāvicchinnabhedamanapekṣya sāmānyena kriyābhilāpayoḥ pratibhāsamātraṃ spandananimittakam / yato hi kaścid vicchinno 'pi pratibhāsa spandanapūrvako dṛśyate, kaścittavavicchinno 'pi nātmaspandanapūrvaka iti // 17 //

tasyaiva hetorvyabhicāraṃ vyājena darśayati -

śaropalaprakṣepaṇayantranirmāṇaparapracālanādikriyāviśeṣapratibhāsināṃ vicchinnasyāpi pratibhāsasya spandanapūrvakatvāt /

śaropalaprakṣepaṇetayādi / śarāścopalāśca śaropalam, śaropalau ca / tayoḥ śaropalayoḥ prakṣepaṇamiti vigrahaḥ / śaropalaprakṣepaṇāni yantraṃ ca nirmāṇaṃ ca parapracālanaṃ cetivigrahaḥ / ādiśabdena māyādīnāṃ saṃgrahaḥ / teṣāṃ kriyāviśeṣastu yathāyogaṃ deśāntaragamanādilakṣaṇaḥ / tatra upalayantrayoḥ kriyāviśeṣo deśāntaragamanalakṣaṇaḥ / nirmāṇasya kriyāviśeṣaḥ kṛtyābhidhānalakṣaṇaḥ / parapracālanasya kriyāviśeṣaḥ gatilakṣaṇaḥ / yeṣāṃ jñānānāṃ śaraprakṣepaṇādikriyāviśeṣapratibhāso 'sti tāni tathā / bhavatu eteṣāṃ kriyāviśeṣāṇāṃ vicchinnaḥ pratibhāsaḥ, tathāpi spandanapūrvakatvam / etaduktaṃ bhavati - vicchinnapratibhāso 'spandanapūrvakatvena na vyāpta iti // 18 //

avicchinnapratibhāse 'pi vyabhicāraṃ darśayannāha -

parakṛtacālanādīnāṃ cāvicchinnasyāpyatadpūrvakatvāt / parakṛtacālanādīnāṃ cāvicchinnasyāpītyādi / pareṇa kṛtaṃ cālanamiti samāsaḥ / ādiśabdena bhrāmaṇādīnāṃ saṃgrahaḥ / parakṛtacālanādināmavicchinnapratibhāsānāṃ nātmaspandanapūrvakatvaṃ dṛśyate / etaduktaṃ bhavati - bhavantu ete svadehasambaddhāḥ, tathāpi nātmaspandanapūrvakā iti // 19 //

tadevamubhayatrāpi vyabhicārasadbhāvaṃ sādhayitvopasaṃharannāha -

tena hyatra kriyāviśeṣamātreṇa spandanasya pratītiriti yujyate / tena hyatra kriyāviśeṣamātreṇetyādi / yasmādevamubhayatra vyabhicārasadbhāvaḥ sādhitaḥ, tasmāt kriyāvākyapratibhāsamātreṇa paracittamanumātuṃ śakyate; na tu vicchinnāvicchinnapratibhāsamātreṇa / kriyāviśeṣeti śabdaḥ kāyavāgjñiptipratibhāsaṃ darśayati / mātreti śabdo vicchinnāvicchinnayoḥ bhedaṃ nirākaroti // 20 //

tatra yadyevaṃ cintyeta -

śaraprakṣepaṇādikriyāviśeṣāṇāṃ pratibhāsāstu vicchinnapratibhāsatve 'pi spandanatvapūrvakāḥ; tadanyā vicchinnapratibhāsāstu na tathā syuḥ? tasmādāha - tatra yadi kasyacidapūrvakatvam, na ko 'pi tatpūrvaka syāt; viśeṣābhāvāt / tatra yadi kasyacidapūrvakatvamityādi / yadi vicchinnāvicchinnajñānayoranyatarat spandanatvanibandhanaṃ neṣyate, tadā kimapi spandanatvapūrvakaṃ na syāt / kathamiti cet? āha - viśeṣābhāvāditi / sugamametad // 21 ////

upasaṃharannāha -

ataḥ kriyāviśeṣasāmānyaṃ spandanaviśeṣasāmānyasya gamakam /

ataḥ kriyāviśeṣasāmānyamityādi / yato hi yadi kasyacidatatpūrvakatvaṃ bhavet sarvasyātatpūrvakatvaṃ prasajyeta / ataḥ kriyāviśeṣamutsṛjya kriyāviśeṣasāmānyena spandanaviśeṣasāmānyamanumīyate / kriyāviśeṣetivacanaṃ kriyābhilāpau darśayati / sāmānyamiti śabdaḥ bahirantarmukhakṛtaṃ bhedaṃ pariharati / na hyevaṃ śakyate 'numātum - ṃrāgād vadatīti vā dveṣādvā mohādvā / tasmādeṣo 'tra samudāyārthaḥ - kriyābhilāpamātreṇa spandanamātramanumeyam, na tu spandanaviśeṣam; viśeṣe liṅgasya vyabhiucāraditi // 22 //

bāhyārthavādena samānatāṃ darśayitumāha -

tatra yathā kriyāmupalabhya, ātmani spandanānupalambhādanyatra spandapratītiḥ; tathā kriyāpratibhāsopalambhane 'pi /

tatra yathā kriyāmupalabhyetyādi / bāhyārthavādinā yadi kriyāmupalabhya, ātmani spandanānupalambhāt sāmarthyādanyatra spandanamanumīyata iti cet / antarjñeyavāde 'pi tattulyam; kriyāpratibhāsamupalabhya, ātmani spandanānupalambhāt sāmarthyādanyatra spandanamanumīyate // 23 //

bāhyārthavādinā vicchinnapratibhāsasyānimittakatvaṃ yatpūrva coditam, tadapi samānamiti darśayitum āha -

samānametat; paro 'pi parakriyābhilāpayornimittaṃ nāstīti kinnecchati?

samānametadityādi / bāhyārthavādyapi prāṇyantarasaṃbaddhapratibhāsinau kriyābhilāpau animittakāviti necchati // 24 //

bāhyārthavādyanimittau nābhyupagacchati / tadavaśyamabhyupagantavyamiti darśayitumāha - tenāvaśyaṃ tau spandananimittakatvāttadabhāve na bhavata iti vaktavyam /

tenāvaśyamityādi / tathāvipratipannena bāhyārthavādināvaśyamiyamupapattirvaktavyā - tayoḥ kriyābhilāpayoḥ spandanajanyarūpatvāt spandanābhāve tau na bhavata iti // 25 //

athābhyupagatāpīyamupapattiḥ kiṃ tayeti cet? āha -

paro 'pi tayoḥ pratibhāsau tathaiva vadet / ataḥ nānayoḥ parasparaṃ bhedaḥ /

paro 'pi tayoḥ pratibhāsau tathaivetyādi / antarjñeyavādyapi tathaiva vadet - vicchinnapratibhāsijñāne spandanajanyarūpatvāttadabhāve na bhavata iti / tathā sati nānayoḥ bāhyārthavādāntarjñeyavādayoḥ parasparaṃ bhedo 'sti / etaduktaṃ bhavati - yathā bāhyārthavādī parasambaddhakriyābhilāpau spandanajanyarūpatvāt tadabhāve na bhavata iti vadati, tathaivāntarjñeyavādyapi bāhirmukhapratibhāsijñāne spandanajanyatvāt tadabhāve na bhavata iti vadet / tathā sati nānayoḥ parasparaṃ kaścidbhedo / 'stīti // 26 //

bāhyārthavādināmāśaṅkāmudbhāvayitumāha -

yadi tatra pratibhāsinyoḥ spandananimittakatvamucyate, svapnāvasthāyāmapi kinnocyate?

yadi tatra pratibhāsinyorityādi / kriyābhilāpapratibhāsijñānayoḥ spandananimittakatvaṃ vadan yogācāraḥ svapnāvasthāyāmapi tayoḥ spandananimittakatvaṃ kinna vadatīti pūrvapakṣāśaṅkā // 27 //

siddhāntavādyāha -

sarvaṃ samānam / paro 'pi svapnopalabdhaparakriyāvācau spandananimittike iti kinna vadati?

sarvaṃ samānamityādi / na kevalaṃ pūrvaṃ samānam / kiṃ tarhi? etadapi pūrveṇa saha sarvaṃ samānamiti śeṣaḥ / tāmeva samānatāṃ darśayitumāha - paro 'pi svapnopalabdhaparakriyāvācāvityādi / bāhyārthavādyapi svapnāvasthāyāṃ yau parasambaddhau kriyābhilāpāvupalabhyete tau paracittanimittakāviti kinna vadati // 28 //

bāhyārthavādīnāmuttaramāśaṅkyāha -

tayorabhāvāditi cet?

tayorabhāvāditi cediti / svapne tu kriyābhilāpāveva na staḥ / tatkathamabhāvasya spandananimittakatā bhavedityucyet // 29 //

antarjñeyavādyāha -

tathopalabdhisāmyāt kinna staḥ?

tathopalabdhisāmyāt kinna staḥ iti / yathā jāgradavasthāyāṃ kriyābhilāpayorupalabdhiḥ tathā svapnāvasthāyāmapi / tasmāt kriyābhilāpayorupalabdhasāmyāt kasmānna tau staḥ // 30 //

bāhyārthavādīnāṃ matamāśaṅkyāha -

atha middhenopahatatvāt puruṣasyārthaśūnyaṃ vijñānaṃ jāyata iti cet /

atha middhenetyādi / puruṣasya middhenopahatatvāt bhrāntirbhavati / tasmādarthaśūnye vijñāne jāyete / tena svapne tayorabhāva iti pūrvapakṣāśaṅkā // 31 //

siddhāntavādyāha -

paramate 'pi tasmādeva parādhipatyaśūnyaṃ vijñānamupajāyate /

paramata ityādi / antarjñeyavādīnāṃ mate 'pitasmāt middhena bhrāntatvādeva parādhipatyarahite kriyābhilāpākāreke jñāne jāyete itīṣṭam // 32 //

evaṃ tāvat sautrāntikena saha samānatāṃ pratipādya vaibhāṣikamatāśaṅkyāha -

atha svapne 'pi jñānasyārthavattvāttadopalabhyamānānyapi santānāntarāṇyeva iti cet /

atha svapne 'pi jñānasyārthavattvādityādi / svapne 'pi jñānasyārthavattvāt svapnāvasthāyāṃ yeṣāṃ prāṇināmupalabdhirbhavati te ca sattvāḥ santyeva satyataḥ / tasmāt kathaṃ sāmyamiti pūrvapakṣāśaṅkā // 33 //

siddhāntavādyāha -

paraṃ prativigrahītuṃ yadi yuktyāgamarahitastathāvidho 'sadvādaḥ samāśriyeta, tadā parābhimataṃ tasya parādhipatyaṃ na ko 'pi nivārayet /

paraṃ prativigrahītuṃ yadi yuktvāgamarahita ityādi / yaḥ yuktyā āgamācca rahitaḥ sa yuktyāgamarahitaḥ / yuktyāgamarahito 'sau vādo 'sādhutvādasadevādaḥ / yadi vaibhāṣikāḥ yogācārān prativigrahītuṃ tamabhyupagaccheyuḥ, anena ca mama parājaya iti / na, ayuktatvāt / tadā yogācārabhimataṃ sattvasya tathāvidhaparadhipatyamapi na kaścinnivārayet / tathāhi, bhavadbhiḥ svapnāvasthāyāṃ ye sattvāḥ abhyupagatāḥ, teṣāmevādhipatyādasmākaṃ vijñaptipratibhāsāḥ jāyanta iti vaktavyaṃ bhavet / tena hi yad viṣamatvaṃ yuktyāgamarahitatvaṃ tadevaṃ draṣṭavyam / na kutaścidāgamataḥ svapnadṛṣṭarūpasya sadbhāvaḥ prajñāyate / yuktyāpi nopapadyate / tathā sati svapnadṛṣṭarūpasya sapratighatvaṃ sanidarśanatvañca bhavet / tena hi hastyādīnāṃ gavākṣādiṣu praveśo nopapadyeta, taddeśasthairapi dṛśyo bhavet / atha sanidarśanaṃ sapratighaṃ ca neṣyate, tadā rūpameva tanna bhavet / nāpyavijñaptiniyamaḥ, tadanabhyupagamāt / yadātmānaṃ bahirgataṃ prekṣate,tadā santānasya dvitvamapi prasajyeta / prāṇyantaradarśane 'pūrvasattvotpattitpattirapi prasajyeta / svapnakṛtābrahmācaryāt pārājikatvamapi prasajyeta / svapnadṛṣṭarūpasya sadbhāvābhyupagame tvevemādayo bahavo doṣā prasajyante // 34 //

evaṃ tāvat samānatāṃ prasādhya svapakṣe yuktyāgamarahitatvaṃ parihartumāha -

etat keṣāñcinmata eva sarvāṇi tathāvidhāni jñānāni santānāntarāyattāni / viśeṣastu sākṣātparamparayā ca / etat keṣāñcinmata ityādi / etadityāveśenoktam / keṣāzncid yogācārāṇāṃ mata eva jāgradavasthāvat svapne 'pi tathāvidhānī kriyāvāgākārajñānāni parasantānā yattāni bhavanti / viśeṣastu etāvanmātram - jāgradavasthāyāṃ sākṣādāyattāni, svapnāvasthāyāṃ tu prāyeṇa paramparayā // 35 //

svapne 'pi sākṣādvṛtteḥ sambhāvanāṃ pratipādayitumāha -

kadācit svapne 'pi tasya sākṣātsantānāntarāyattatā iṣṭaiva / kadācit svapne 'pītyādi / sugamametat // 36 //

sākṣādvṛttitvaṃ darśannāha -

devādyadhiṣṭhānataḥ satyasvapnadarśanāt /

devādyadhiṣṭhānata ityādi / devādyadhiṣṭhānataḥ supriyavaṇijo vijñaptipratibhāsīni jñānāni jāyante ādītyanena yogipiśācādīnāmadhiṣṭhānāni saṃgṛhītāni // 37 //

svapakṣamupasaṃharannāha -

tasmādasya naitadasadvādasamāśrayaḥ /

tasmādasyetyādi / tasmādasyaivaṃvādino yogācārasya nāsadvādasamāśrayaḥ // 38 //

punaścāparasmin samānatāṃ sādhayituṃ sautrāntikaṃ pṛcchati -

tāvattayā kriyayāpi taccittaṃ kathaṃ jñāyate?

tāvattayā kriyayetyādi / vijñaptipratibhāsasya gamakatvamityabhimataṃ tāvadavasthāpyam / muhurbhavataiva paryanuyujyate - kasmāt bhavatparikalpitayā tayā kriyayā paracittaṃ jñāyate // 39 //

tathā paryanuyoge sautrāntika āha -

cittasya kāryatvāt /

cittasya kāryatvāditi / yasmāccittasya kāryam, tasmāt sā gamikā // 40 //

siddhāntavādyāha -

tasya kāryatvaṃ tu cittantare 'pi tulyamiti kathanna jñāyate?

tasya kāryatvamityādi kriyā cittasya kāryatvāccittasya gamiketi cet? cittasya tatkāryatvaṃ tu kriyāpratibhāsijñāne 'pi tulyatvāttena kriyāpratibhāsenāpi kasmāt paracittaṃ na jñāyate // 41 //

siddhāntavādī hetūpasaṃhāravyājena parapratibhāsijñānameva liṅgatvenābhyupagamayitumāha -

api ca, yadi tatkriyā svasattāmātreṇa svasantānaṃ pratyāyet, tadānupalabhya mānenāpi syāttathā pratipattiḥ /

api ca, yadi tatkriyetyādi / kiñceyaṃ kriyā sattāmātrāt paracittamavabodhayed ohosvit jñānāt? yadi tāvad sattāmātrāditi, tadā kriyāmanupalabhyamānenāpi prāṇinā paracitta pratipadyeta // 42 //

paramatamāśaṅkyāha -

na; jñānāpekṣatvālliṅgasyeti cet /

na; jñānāpekṣatvādityādi / na hi liṅgaṃ sattāmātrāt gamakaṃ bhavati / kiṃ tarhi? jñānāt / tasmānnāyaṃ doṣaḥ // 43 //

siddhāntavādyāha -

tadā tatra kimanayā paramparayā - paracittāt kriyā, kriyātaḥ jñānam, jñānāttasya pratipattiriti /

tadā tatretyādi syānmatam - liṅga jñānamapekṣya gamakamiti / hanta, tarhi na kiñcit prayojanamanayā paramparayā / tāṃ paramparāṃ darśayannāha - paracittāt kriyetyādi / paramparā tu paracittāt kriyā utpadyate, kriyātaḥ jñānam, jñānāttasya pratipattiriti // 44 //

kaśya punarnyāya iti cedāha -

paracittaprabhavadharmi kriyāpratibhāsijñānamevāsya gamakaṃ bhavati /

paracittaprabhavadharmītyādi / paracittaprabhavadharmi kriyāpratibhāsijñānameva gamakamiti manvīta / paracittaprabhavadharmo 'syāstīti vigrahaḥ // 45 //

kriyetyapi yujyeta, kriyāpratibhāsijñānamityapi yujyeta / kaścātra viśeṣaḥ? tasmād āha -

tasyādhigatistvantaśastadāśritatvāt /

tasyādhigatistvantaśa ityādi / yato hyabhyupagatāyāmapi kriyāyāṃ paracittasyādhigatistu kriyāpratibhāsijñānādhīnaiva / tasmāttadevāstu / kimanayā parikalpitayā kriyayā // 46 //

evaṃ paraṃ nigṛhya svamatamākhyātumāha -

spandanamātrasāmānyāṃ kriyābhilāpajñānasāmānyasya kāraṇatvāt kāryeṇa lāraṇasya gatiḥ / spandanamātrasāmānyaṃ kriyābhilāpajñānasāmānyasyetyādi / kriyābhilāpajñānasya sāmānyaṃ kriyābhilāpajñānasāmānyam / tasya kāraṇaṃ tvaviśeṣeṇa spandanamātramiṣṭam / tathā sati kriyāpratibhāsijñānasāmānyaṃ spandanamātrasāmānyasya gamakamiṣyate / ata eva uktam - kāryeṇa karaṇasya gati iti / jñānasāmānyetyatra sāmānyeti śabdena vicchinnāvicchinnapratibhāsakṛtaviśeṣaḥ nirākṛtaḥ / spandanamātretyatra mātreti śabdena rāgādikṛtaviśiṣṭaspandanaṃ nirākriyate // 47 //

evaṃ sāmānyena kāryakāraṇabhāvaṃ nirdiśya kāryasya bhedamupadarśayitumāha -

tatra ātmaspandananimittakasyāntarmukhavṛttiḥ, anyasyānyathā / prāyeṇādhikṛtya asau bhedaḥ /

tatra ātmaspandananimittakasyetyādi / ātmaspandanātsamutthitaṃ yajjñānaṃ tasyāntarmukhapratibhāsatayā vṛttiḥ, paraspandanātsamutthitasya tu bahirmukhapratibhāsatayā / mukheti śabdo 'trālambane vartate / prāyeṇādhikṛtyetyanena śaraprakṣepaṇādīnāaṃ parakṛtacālanādīnāṃ ca pradarśanam / 48 //

tatra syānmatam - bhavatu jāgradavasthāyāṃ kāryakāraṇabhāvaḥ, svapnāvasthāyāṃ tu tatkathamiti cet?

āha -

etayoḥ saḥ kāryakāraṇabhāvaḥ svāpādyavasthāyāmitarasyāmapi ca samānaḥ / etayoḥ saḥ kāryakāraṇabhāva ityādi / yaścānantaroktaḥ kāryakāraṇabhāvaḥ, saḥ svāpajāgradavasthayośca samānaḥ / ādītyanena kāmaśokādibhirupahatāvasthānāṃ parigrahaḥ // 49 //

nanu svapne samutthāpakaspandanameva nāsti / tatkathaṃ kāryakāraṇabhāvasya samānateti / tasmādāha -

bhrāntyavasthāyāṃ yathāsvaṃ pratyayaviśeṣopāśrayāt paraspandanādinimittodbhūtavijñānavāsanaiva kadācitparābhogādeḥ vyavahitādapi vṛttiṃ labhate, na tu atyantāsadābhogāt /

bhrāntyavasthāyāmityādi / bhrāntyavasthāyāmiti middhenopahatādyavasthāyām / yathāsvamityanena svapnasya middhaviśeṣaḥ, narakādeḥ karmavipākāvasthā ca parogṛhyate / pratyayaviśeṣo middhādiḥ / upāśrayaṇam upāśrayaḥ / pratyayaviśeṣasya upāśrayaḥ pratyayaviśeṣopāśrayaḥ / pratyayaviśeṣamupāśrayata iti yāvat / paracittena saṃprayuktaṃ spandanaṃ paraspandanam / ādītyanena mukhakāntiraktimādīnāṃ janakacittasya paroigrahaḥ paraspandanādi ca nimittaṃ ceti samāsaḥ / nimittatvamatrādhipatipratyayatvamiti draṣṭavyam / yasya kriyādipratibhāsivijñānasya tadanyasmāt spandanādinimittādudbhavituṃ śīlamasti tat paraspandādinimittodbhūtavijñānam / tasya vāsanā śaktiḥ / parābhogaḥ paramanaskāraḥ ādītyanena tatkālabhāvināṃ tadanyapratyayānāṃ parigrahaḥ / vyavahitaḥ kālaviprakṛṣṭaḥ / apīti śabdo 'vyavahite devādyadhiṣṭhānāt svapnadarśane 'pi / tasyāḥ vṛttilābhaḥ kriyāpratibhāsivijñānajananayogyātmatayā samavadhānam / evamuktaṃ bhavati - bhrāntyavasthāyāṃ pratyayaviśeṣasya upāśrayāt paraspandanādinimittadudbhūtavijñānavāsanā kadācit vyavahitād parābhogādapi vṛttiṃ labhate / yasyāstu parābhogo 'tyantāsanna tasmād vṛttiṃ labhate // 50 //

evaṃ svapnāvasthāyāmapi kriyāpratibhāsijñānānāṃ spandananimittakatvaṃ sādhayitvā upasaṃhartum āha -

tasmāt sarvāvasthāsu kriyādivijñapteḥ cittaspandanamanumīyata eva /

tasmāt sarvāvasthāsvityādi yasmādevamavyabhicāritvaṃ sādhitam, tasmāt svāpajāgradubhayorapyavasthayoḥ kriyāpratibhāsāt cittaspandanamanumīyata eveti sthitam / ādi ityanena abhilāparaktimādivijñaptīnāṃ parigrahaḥ // 51 //

evaṃ svamataṃ nirdoṣīkṛtya paramate doṣamudbhāvayitumāha -

kriyātaḥ spandanapratipattau svāpa itarasmiñca syāt pratipattiratha vā naiva kadācana /

kriyātaḥ spandanapratipattāvityādi / yamnate kriyātaḥ spandanasya pratipattiḥ, tanmate svpnādāvapi kriyātaḥ spandanasya pratipattirbhavet / atha svapne kriyātaḥ spandanasya pratipattirneṣyeta, tadā tat jāgradavasthāyāmapi yujyeta na kadāciyt kriyātaḥ spandanasya pratipattirbhavediti vākyaśeṣaḥ // 52 //

kathamiti cet? tasmādāha -

paraspandanābhāve 'pi kriyālambanodayāt /

paraspandanābhāve 'pītyādi / tathāhi, svapne paracittaspandanābhāve 'pi kriyālambanam udeti / yasyābhāve 'pi yadutpadyate, na tattasya gamakaṃ yuktaṃ // 53 //

pratividhātukāmo bāhyārthavādyāha -

bhavatvālambanodayaḥ, na tu kriyā / kriyayā spandanaṃ gamyete / bhrāntyavasthāyāṃ kriyaiva na bhavati / arthaśūnyajñānodayānna doṣaḥ /

bhavatvālambanodayarityādi / ālambanaṃ tu spandanābhāve 'pyutpadyate, na tu kriyā / asmākaṃ mate kriyā spandanasya gamakam / sā ca bhrāntyavasthāyāṃ na bhavati / kathaṃ na bhavati? āha - arthaśūnyajñānodayāditi / yasmāt bhrāntyavasthāyāmarthaśūnyāni jñānāni utpadhyante, tasmānnaiṣa doṣa iti pūrvapakṣāśaṅkā // 54 //

siddhantavādyāha -

sarvaprakāravyapadeśasāmyāt kadācijjñānamarthaśūnyam, anyadānyathetyeṣo 'dhikāraḥ kuto labdhaḥ? sarvaprakāravyapadeśasāmyādityādi / yasya vyapadeśasya santi sarve prakārāḥ sa sarvaprakāravyapadeśaḥ / sarvaprakāravyapadeśasāmye svapnāvasthāyāṃ jñānamarthaśūnyamutpadyate, jāgradavasthāyāṃ tu sārthamityetat jñānam, adhikāro vā bhavatā kuto labdhaḥ? evamuktaṃ bhavati - jāgradavasthāvat svapnāvasthāyāmapi dṛśyākārādayaḥ sarve santi / tatkathaṃ tatra jñānamarthaśūnyamiti // 55 //

paramatamāśaṅkitumāha -

atha middhādināvasthānyathābhāvaścet /

atha middhādinetyādi / yathāsyāmavasthāyāṃ middhadinārthaśūnyajñānānāmutpattirbhavati, tathā anyathābhāva it pūrvapakṣāśaṅkā // 56 //

siddhāntavādyāha -

yadyevaṃ sambhavet, bhavatu avidyoipaplutatvāttathodayaḥ /

yadyevaṃ sambhavedityādi / yadi bhrāntivaśādavasthānyathābhāvādarthaśūnyaṃ jñānaṃ jāyata iti abhyupāgamyeta, tadā mahābhramarājñyā avidyāyāḥ sadbhāvāt tadvaśācca sarvāṇi jñānānyarthaśūnyāni jāyanta iti manyeran // 57 //

tathā sati ko guṇaḥ? āha -

tathā satyarthāntaravādahānyā ete 'nekāśakyanigūhanāvatārāḥ mahākṛcchrā uttareṇaikena nihatā bhavanti / tathā satyarthāntaravādetyādi / arthāntaraṃ vadatīti arthāntaravādaḥ / arthāntaravādasyaiva hānyā arthāntaravādahānyā / asya kṣemadharmebhyaścyutatvādayukto bhavati / yasmārthāntaravādasya aneke avatārāḥ doṣāḥ parihāralakṣaṇenāśakyanigūhanāḥ santyamī anekāśakyanigūhanāvatārāḥ / mahāntaḥ kṛcchrāḥ santyasyeti mahākṛcchrāḥ / uttereṇaikeneti ekasmāduttarāt / nihatāḥ nirākṛtāḥ / aśakyanigūhanāvatāratvaṃ tu kṛte ekasya parihāre 'nyānyadoṣodbhavāt / evamuktaṃ bhavati - yadāvidyopaplutatvāt sarveṣāṃ jñānānāmarthaśūnyatvamabhyupagamyate, tadārthāntaravādasya ye 'nekāśakyanigūhanāvatārāsta uttareṇaikena nirākṛtā bhavanti // 58 //

evaṃ santānāntarasiddhiṃ parisamāpyāvaśiṣṭān durupālambhān parihartukāmaḥ paramatamāśaṅkitum āha -

nanu tayoḥ darśanāt kāyavāgvijñaptibhyāṃ svamutthāpakacittasyānumānamiti nyāyyam / na tu santānāntarasambaddhavijñāptipratibhāsijñāne paravijñaptī bhavitumarhataḥ, tayoranupādānopādeyatvāditi cet /

nanu tayoḥ darśanātkāyavāgvijñaptibhyāmityādi / nanvityanenākṣamyatāṃ darśayati / nanu kāyavāgvijñaptipratibhāsābhyāṃ tayoḥ samutthāpakacittasyānumānamiti nyāyyam / tatra syānmatam - etadapi samānamiti / ata āha - santānāntarasambaddhetyādi / ye ca śrotṛsantānasambaddhavijñaptipratibhāsijñāne spandanasya gamake iti bhavadbhiriṣṭe, kathaṃ te vaktuḥ vijñaptī syātām? atra santāneti śrotuḥ santānaḥ / tamapekṣya antareti śabdena vaktuḥ parigrahaḥ / kasmānnārhataḥ? ityāha - tayoḥ anupādānopādeyatvāditi / ayamabhiprāyaḥ - śrotṛsantānapratibaddhavijñaptipratibhāsasya na vaktuḥ vivakṣayā sahopādānopādeyabhāvaḥ, bhinnasantānaparyāppannatvāditi pūrvapakṣaḥ // 59 //

tatra siddhāntavādyāha -

nocyate paracittasamitthitavijñaptirūpatvāt tatra pratibhāsijñānena samutthāpakacittaṃ gamyata iti / kiṃ tarhi? tasya kāryatvāt /

nocyata ityādi / paracittena samutthitā paracittasamitthitā / paracittasamitthitā ca vijñaptiśceti paracittasamutthitavijñaptiḥ / sā yasya pratibhāsino jñānasya rūpaṃ svabhāvo 'sti tattathā / tasya bhāvaḥ tattvam / tasmāt paracittasamutthitavijñaptirūpatvāt / tatra vijñapteḥ pratibhāso 'syāstīti pratibhāsi / evamuktaṃ bhavati - yasmāt tatra pratibhāsi jñānaṃ paracittasamutthitavijñaptirūpam, tasmāt samutthāpakacittaṃ gamyata iti vayamapi nābhyupagacchāmaḥ / yadi nābhyupagamyate, kiṃ tarhi abhyupagamyata iti cet? āha - kiṃ tarhi? tasya kāryatvād iti / yasmād vijñaptipratibhāsijñānaṃ paracittasya kāryam, tasmāt paracittaṃ gamyate / atra paracittaṃ vaktuścittamabhipretam // 60 //

yadi śrotṛsantānājjāte kriyāvāgākārake jñāne vijñaptitvena neṣyete, kā punaranyā vijñaptiścet / tasmādāha -

vijñaptiriti samutthāpakacittasantānājjāte kriyāvāgākārake jñāne eva / vijñaptirityādi / samutthāpakacittasantānājjāte ye kriyāvāgākārake jñāne te vijñaptitvena vyapadiśyete / evamuktaṃ bhavati - vaktureva ye gamanābhilāpane kriyāvāgākārake jñāne te vijñaptīti ucyete // 61 //

samutthāpakacittaṃ svaparasantānagatayoḥ kriyāvāgākārakajñāneyoryathā kāraṇabhāvo bhavati taddarśayitumāha -

samutthāpakacittaṃ ca tayorevopādānakāraṇam, santānāntarajñānayostu adhipatipratyayaḥ / samutthāpakacittam ca tayorityādi / upādānākāraṇamasādhāraṇakāraṇe vartate / samutthāpakacittaṃ svasantānagatayoḥ kriyāvāgākārakayorevopādānakāraṇam, parasantānasambaddhayostvadhipatipratyayaḥ / taccopādānakāraṇaṃ paratamapekṣya upanyastam / svamate tu upādānakāraṇamālayavijñānamiṣyate, na tu vivakṣācittam // 62 //

evaṃ tāvat svasantānāgatayoḥ kriyāvāgākārakayorvijñaptivaṃ pratipāditam / santānāntarasaṃbaddhayośca sādhayitumāha -

vijñapterūpādānātte janite / tatsambandhenopacārād vijñaptī bhavataḥ / vijñapterūpādānātte janite ityādi / vijñapteryadupādānakāraṇaṃ tena te santānāntarasambaddhakriyāvāgākārake jñāne janite / tajjanisambandhena tena hetunā upacārād vijñaptīti vyapadiśyete // 63 //

syānmatam - svasamutthāpakacittasya vijñāpanād vijñaptiḥ / na hi śrotā vaktṛsantānājjāte kriyāvākpratibhāsijñāne upalabhate / tathā hi, vaktā śrotā cobhāvapi svasvapratibhāsamanu bhavataḥ / tatkathaṃ te 'nālambane vijñaptitvena svasamutthāpakasya gamake iti / tasmādāha -

bhavatu svaparayoḥ svasvapratibhāsasyānubhavaḥ, taimirikadvayadṛṣṭadvicandravat / tathāvidhavijñānasya hetuḥ vāsanotpādasvabhāvaviśeṣo 'nādikālikaikārthagrāhādhyavasāyitvāt, ekahetusambhūtayoḥ svaparavijñaptijñānayoḥ vijñaptitvena upacāraḥ /

bhavatu svaparayorityādi / svapareti vaktā śrotā ca / svasya svasya pratibhāsasya anubhavaḥ svasvapratibhāsasyānubhavaḥ / taimirikadvayena pratibhāsasyānubhavaḥ taimirikadvayadṛṣṭadvicandram / tena tulyatvāt tadvat / tathāvidhavijñānamiti ekārthagrāhādhyavasāyi vijñānaṃ matam / tasya hetuḥ ekārthagrāhādhyavasāyasyānubhavitṛ pūrvavijñānam / tajjanitā vāsanā śaktirūpā / tasyā utpāda utpādavyayalakṣaṇaparamparāyā udayaḥ / svarūpa utpādasvabhāvaḥ / tasya viśeṣa ekārthagrāhādhyavasāyivijñānopajanane samarthātmani sthitiḥ /

anādiścāsau kālaśceti anādikālaḥ / tasmādāgato 'nādikālikaḥ / atha vānādikāle bhavo 'nādikālikaḥ / na ādikālikaḥ anādikālikaḥ / ekaścāsau arthaśceti ekārthaḥ / gamanavāgādisvaparavijñaptyoḥ buddhyā ekīkaraṇam / ekārthagrāheti ekārthagrāhijñānam / ekārthagrāhādhyavasāyi iti adhyavasāyijñānam / tathā hi, vaktā caivaṃ cintayati - yanmayā kathitaṃ tat śrotrā jñātam / śrotāpyevaṃ cintayati - yadanena kathitaṃ tanmayā pratītam / ityevaṃ ekārthagrāhādhyavasāyaḥ /

ekahetunā samutthāpakena ye sambhūte te ekahetusambhūte / svaparavijñaptijñānayoḥ vaktṛśrotṛkriyāvāgākārakajñānayoḥ vijñaptitvenopacāraḥ vijñaptitvena vyapadeśaḥ / evaṃ vaktā śrotā ca svasvapratibhāsamanubhavataḥ / tathāpi tayoḥ ya ekahetusambhūte kriyāvāgākārakajñāne ta ekārthapratītiniyamād vijñaptitvena vyapadiśyete /

ekārthagrāhādhyavasāyastu tathāvidhavijñānasya heturvāsanotpādasvabhāvaviśeṣo 'nādikālikatvād / taimirikadvayadṛṣṭadvicandravaditi dṛṣṭāntaḥ / ekaḥ taimirikaḥ dvitīyaṃ taimirikaṃ 'paśya' iti "aparaṃ candraṃ' darśayati / tena ca 'dṛśyate" ityucyate / tatra 'mayā asmaidarśitaḥ' ityevaṃ darśakasyābhimāno bhavati / śrotāpi 'anena mahyaṃ darśitaḥ iti cintayati / tathāpi tau svasvapratibhāsaṃ prativittaḥ / tadvadatrāpi ekārthapratītiniyamāt svaparavijñaptijñānayorvijñaptitvenopacāro bhavati // 64 //

tṛṇāvalambina iva bāhyārthabādinaḥ prāhuḥ -

kiñca kriyādipratibhāsivijñānāt kāryaliṅgājjātaṃ yatparacittajñānaṃ tatparacittaṃ viṣayīkriyata āhosvinna? viṣayīkaraṇe 'rthāntaraṃ syāt / aviṣayatve tu kathaṃ jñānena paracittasattā pratīyate? tatsvarūpājñāne tatsiddherasambhavāditi cet?

kiñca kriyādipratibhāsītyādi / kriyādipratibhāso 'sti yasya vijñānasya tat kriyādipratibhāsivijñānam / tadeva kāryaliṅgam / tasmājjātaṃ kriyādipratibhāsivijñānāt kāryaliṅgājjātaṃ yat paracittasya svarūpaṃ viṣayīkaroti āhosvinneti dvidhā parīkṣā / prathamavikalpe doṣaṃ darśayotumāha - viṣayīkaraṇa ityādi / yadi nāma viṣayīkaroti, tadā tasya viṣayaḥ pṛthak syāt / dvitīyavikalpamupadarśayannāha - aviṣayatve tvityādi / atha na viṣayīkaroti, tadā kathaṃ paracittasattā jñāyate? kathaṃ na jñāyate? āha - tatsvarūpājñāna ityādi / tatsvarūpajñānādhīno hi bhāvopacāraḥ / sa tu tadabhāve na bhavatīti pūrvapakṣaḥ // 65 //

siddhāntavādinaḥ -
eṣa prasaṅgo 'pi samaḥ /
eṣa prasaṅgo 'pi sama iti // 66 //

samatāṃ darśayitumāha -

kriyāvāgbhyāṃ paracittapratipattimatāmapi tatsvarūpaviṣayīkaraṇe svacittajñānavattadākārasyāpi jñānaṃ prasajyeta / tadajñāne tu tena tatsvarūpasya grahaṇaṃ katham /

kriyāvāgbhyāmityādi / kiñca yadā bāhyārthāvādibhiḥ kriyāvāgbhyāṃ liṅgābhyāṃ paracittaṃ jñāyate, tadā tasya paracittasya svarūpaṃ viṣayīkriyata āhosvinna? yadi nāma viṣayīkriyate, tadā paracittasyākāro 'pi jñāyeta / atha na viṣayīkriyate, tadā tena jñānena pratipattrā vā kathaṃ jñāyeta? // 67 //

bāhyārthāvādināṃ matamāśaṅkitumāha -

atha liṅgāt sāmānyādhigateḥ nākārasya pratītiriti cet? atha liṅgāt sāmānyādhigate ityādi / yasmālliṅgaṃ sāmānyena vyāptam, na tu viśeṣeṇa /

tasmātsāmānyameva jñāyate, na viśeṣa iti pūrvapakṣāśaṅkā // 68 //

siddhāntavādyāha -

kiñca tatsāmānyaṃ paracittamevānyadvā 'hosvidavācyam /

kiñca tatsāmānyamityādi / kiñca tatsāmānyaṃ paracittameva vā, anyadvā, āhosvidavācyamiti tridhā parīkṣā // 69 //

vikalpadvayaṃ nirākartumāha -

anyatvāvācyatvayorekatve tvanena tatsāmānyameva gṛhyeta, na paracittam /

tatkathamanena tad gamyate /

anyatvāvācyayorekatva ityādi / anyatvapakṣe sāmānyameva gṛhyeta, na paracittam / tasmāt kathamanena jñānena tat paracittaṃ jñāyate? avācyatvapakṣe 'pi eṣa eva nayaḥ // 70 //

abhedapakṣaṃ nirākartumāha -

nāpi sāmānyaṃ paracittameva / tathā sati tadākārastāpi jñānaṃ prasajyeta ityuktam /

nāpi sāmānyaṃ paracittamevetyādi / nāpi sāmānyaṃ paracittasya svarūpam / kasmāt? āha - athā satītyādi / yadi paracittādananyasya sāmānyasya grahaṇamabhyupagamyate, tadā paracittākārasyāpi jñānaṃ prasajyeta ityuktaṃ prāk // 71 //

syādetat - tathāstu, ko doṣaḥ? ucyate -

na hyeṣā anumānaprakriyā / na hyeṣā anumānaprakriyeti // 72 //

tadeva vivṛṇoti -

na hyanumānamarthasvarūpasya grāhakam / pratyakṣavat pratibhāsāsaviśiṣṭatvādeḥ prasaṅgāt / na hyanumānamarthasvarūpasyetyādi / na hyanumānaṃ svalakṣaṇasya grāhakatveneṣyate / pratyakṣeti tu vaidharmyadṛṣṭāntaḥ / kathanna svalakṣaṇasya grāhakatveneṣyate cet? āha - pratibhāsāviśiṣṭatvādeḥ prasaṅgāditi / anumānasyāpi pratyakṣavat sphuṭābhatā syāt / ādirityanena pratyakṣodbhūtadharmiṇo atītādiviṣayasya cāgrāhakatvamapi prasajyeta // 73 //

syādetat - pratibhāsāviśiṣṭatvābhyupagamyata eveti / āha -

tena nāsya prāmāṇyam /

tena nāsya prāmāṇyamiti / pratibhāsāviśiṣṭatvādāvabhyupagate sati anumānenārthasvarūpasya grahaṇam / tena bhavatu prāmāṇyamiti cet? naiṣa nyāyaḥ // 74 //

yadi pramāṇasya svalakṣaṇagrahaṇanibandhanatvaṃ neṣyate, tatkathamasya pramāṇyamiti cedāha -

tatsvarūpāgrahe 'pyabhipretārthāvisaṃvādāt prāmāṇyam /

tatsvarūpāgrahe 'pītyādi / na hyanumānena viṣayasvarūpasya grahaṇam, apitu abhipretārthāvisaṃvādakatvāt prāmāṇyamiṣyate / kvacit granthe 'tena nāsya prāmāṇyam' iti pāṭhaḥ / tatra tvevaṃ yojanīyam - yadā pratibhāsādayo 'bhinnāḥ, tadā pramāṇameva na taditi / yadi anumānena svalakṣaṇaṃ gṛhyeta, tarhi pramāṇameva neṣyate / katham? āha - tatsvarūpāgrahe 'pītyādi / svarūpasyāgrahe 'pyabhipretārthāvisaṃvāditvādasya prāmāṇyam, na tu svalakṣaṇagrahaṇāditi // 75 //

syādevam - svalakṣaṇasyāgrahaṇe 'pyaparāparānumānena paracittamanumīyate / kathaṃ tadgrahaṇaṃ nivāryate? ata āha -

dhūmādiliṅgājjātamapi na vahnyādisvarūpaviṣayi, dṛṣṭenāviśeṣaprasaṅgāt, anumānasyātītādau niḥsvabhāvatāyāṃ cāpravṛtteḥ, arthakriyāprasaṅgācca /

dhūmādiliṅgājjātamapītyādi / na hi dhūmādiliṅgājjātamanumānaṃ vahnyādeḥ svarūpasya grāhakatveneṣyate / katham? āha - dṛṣṭenāviśeṣaprasaṅgāditi / yadyanumānaṃ svalakṣaṇaviṣayaṃ gṛhṇīyāt, tadā pratyakṣeṇa tulyatvaṃ prasajyeta / nāpyanumānamatītānāgataviṣayi, vastunaḥ niḥsvabhāvatāviṣayi ca syāt / pratyakṣapratibhāsasyevānumānavikalpapratibhāsasyāpyarthakriyākāritvaṃ syāt // 76 //

syādetat - paracittānumāne tasyāvisaṃvāditvameva nāsti / ata āha -

paracittānumāne 'pyabhipretārthāvisaṃvādo 'styeva /

paracittānumāne 'pītyādi // 77 //

avisaṃvāditvasyopapattiṃ darśayannāha -

tatpravartanadvāreṇa prāṇyantarasattāṃ pratipadya punaḥ punarvyavahārapravṛttau tadādhipatyādāgatārthasya prāpteḥ /

tatpravartanadvāreṇa prāṇyantaramityādi / pravṛttivyāpārāt paracittasyānumānam / taddvāreṇa prāṇyantarasattāṃ pratipadya yadi punaḥ punarvyavahārapravṛttimabhilāṣavyāyāmānyatrānyatragamanādikāṃ kuryāt, tadā prāṇyantararādhipatyenāgato 'rthassaṃlāpādiḥ prāpyate / atha vā punaḥ punarvyavahārapravṛttimabhilāṣavyāyāmadeśāntaragamanādikāṃ kuryāt, tadā prāṇyantarādhipatyena agato 'rthaḥ saṃlāpāt / atha vā punaḥ punarvyahāre pravartanamiti saṃlāpādanu gṛhapraveśaḥ, tadanu āsanadānam, tadanu cānnapānadānam, tadanu ca śayyāsanaprajñapanam, pādaprakṣālanodakadānam, pādamardanamityādīni // 78 //

kiṃ punaruttaravyahārasādhanāya prāmāṇyamiṣyata iti cet? ata āha -

tanmātraphalacintakasya lokasya prāṇyantarānumāne pravṛtteśca /

tanmātraphalacintakasyetyādi / tanmātraṃ phalamiti tanmātraphalam / taditi śabdo 'rthakriyāyāṃ vartate / mātreti śabdaḥ māne / yo lokaḥ tanmātraphalaṃ cintayati saḥ tanmātraphalacintakaḥ pravṛttaḥ / evamuktaṃ bhavati - yo laukikaprāṇyantarasattāmanuminoti, saḥ prāṇyantaradhipatyādāgatām arthakriyāṃ prāpnoti / ceti śabdena tanmātraṃ lokasya pravṛttiphalamityartho 'vasīyate // 79 //

kathametat? āha -

uttarārthaviśeṣapratibhāsijñānānubhavodayamātreṇa puruṣasya nirākāṅkṣatvāt /

uttarārthaviśeṣapratibhāsītyādi / uttārārthaviśeṣo dāhapākādiḥ / tathā pratibhāsituṃ śīlaṃ yasya jñānasya tattathā / tasyānubhavaḥ uttarārthaviśeṣapratibhāsijñānānubhavaḥ / tasyodaya eva udayamātram / nirākāṅkṣa ityākāṅkṣārahitaḥ / tasya bhāvaḥ tattvam / tasmāt nirākāṅkṣatvāt / evamuktaṃ bhavati - yadā puruṣasya vahnyupalabdheranu dāhādipratibhāsijñānānubhavodayaḥ, tadaivāyaṃ nirākāṅkṣo bhavati // 80 //

bhavatu tanmātreṇaiva puruṣaḥ nirākāṅkṣaḥ, kintu kathaṃ tanmātreṇa pūrvajñānasya prāmāṇyamiti cet? āha -

pūrvajñānena vyavahārasamāpteḥ kṛtārthatvaṃ pramāṇatvena siddhatvāt / pūrvajñānenetyādi / yasmād yathoktavidhinā pūrvajñānena vyavahāraparisamāptiḥ, tasmād arthakriyākāritvaṃ pramāṇatvena vyavasthāpyate // 81 //

atra paro vyabhicāraṃ darśayannāha -

nanu svapne 'pi pūrvajñānāduttarārthapratibhāsijñānāputpadyate / na tanmātreṇa pūrvajñānasya prāmāṇyaṃ yujyate, tadānīṃ sarveṣāṃ jñānānāṃ bhrāntatvāt /

nanu svapne 'pītyādi / svapne 'pi pūrvajñānanimittakamuttarārthakriyāpratibhāsijñānam utpadyate / na tanmātreṇa pūrvajñānasya prāmāṇyaṃ yujyate / kathaṃ na yujyate? āha - tadānīṃ sarveṣāṃ jñānānāmityādi / svapne sarvāṇi jñānāni bhrāntānyeveti pūrvapakṣaḥ // 82 //

siddhāntavādyāha -

tatra vijñaptijñānaṃ na kadāciccittaspandanādhipatyena vinā udbhavatītyataḥ tābhyāṃ te anumīyete / bhrāntivaśāt kadācid vyavahite 'pyudeti, na tu tadādhipatyarahitatvam / viśeṣastvasti sākṣātparamparayā cetyuktam /

tatra vijñaptijñānamityādi / kriyāvāgākārakaṃ jñānaṃ spandanādhipatyena vinā nodbhavati / ityataḥ tābhyāṃ te anumīyete / viśeṣastvasyeṣaḥ - tato 'pio upaplutāvasthāyāṃ vyavahitādhipatyāt paramparayā udayaḥ, jāgradavasthāyāṃ tu avyahitatvena / sarvametad vivecitaṃ prāgeva // 83 //

evaṃ vijñaptijñānānāmubhayorapyavasthayoḥ spandanāyattatvaṃ sādhayitvā svapnāvasthāyāṃ vijñaptijñānād uttarakālabhāvijñānāni yathā spandanāyattāni bhavanti tathā pratipādayitumāha - tatra yathā pūrvavijñaptijñānānāṃ paramparayā spandanādhipatyādudayaḥ tathā taduttarāvasthābhāvināmapi /

tatra yathā pūrvavijñaptijñānānāmityādi / svapnāvasthāyāṃ yathā pūrvavijñaptijñānānāṃ paramparayā spandanadhīpatyādudayaḥ, tathā taduttarāvasthābhāvināmapi / tatra paramparā tvevam - jāgradavasthāyāṃ prathamaṃ tāvat paraspandanādhipatyād vijñaptijñāne, tābhyāṃ prāṇyantarasattāyā anumānam, prāṇyantarasattānumānāt praveśajñānam, tadanu abhivādananamaskārajñāne, tābhyāmapyanu saṃlāpāsanadānādijñānam, tathā ca paṭhanapāṭhanasvādhyāyādijñānāni, tatastāvat kālakrameṇa śayanajñānam, tataḥ nidrāmupaiti / nidrāpūrvabhāvanāvaśācca punarvijñaptijñānayorudayaḥ / tataḥ punaḥ prāṇyantarasattāyā anumānam / tataśca punaḥ praveśasaṃlāpādijñānānāmudayaḥ // 84 //

praveśādijñānānāṃ pāramparyeṇotpattiḥ / tāmeva darśayannāha -

vijñaptijñānāśrayaspandanottarāvasthācittasantānādeva paramparayotpādaḥ /

vijñaptijñānāśrayetyādi / jāgradavasthāyāṃ vijñaptijñānasyāśrayo yatparasantānavartispandanaṃ tasya uttarāvasthā, yā pramātranumānasyottaravartisaṃlāpādivyavahārākārajñānajananasamarthā / tadbhāvīni yāni cittāni vijñaptijñānāśrayaspandanottarāvasthācittasantānaḥ, tasmād yathoktaprakāreṇa svapnāvasthāyāṃ praveśādijñānānāṃ paramparayotpādaḥ // 85 //

syānmatam - bhavatu paramparayotpādaḥ, vyabhicārastu tadavastha eva / ata evāha -

tatrāpi yādṛganumānaṃ tādṛgavisaṃvādo vyavahāraścāpyastyeveti kenāpi na gṛhyete /

tatrā yādṛganumānamityādi / svapnāvasthāyāmapi yādṛk yāvatkālaṃ paracittasya anumānaṃ tādṛk tāvatkālamātraṃ saṃlāpādirūpo 'visaṃvādo 'styeva / anyo 'nyasaṃbaddho vyavahāraścāpi tāvatkālamrātramastyeva / ityataḥ na kaścid vyabhicāradoṣaḥ / anyaiścāsyaivānyathā vyākhyā kriyate / ta evaṃ vyācakṣate - tatra svapnāvasthāyāmapi kāryaliṅgasya kāraṇe 'vyabhicārād yādṛk utpattidharmatayā paramparayā pūrvajñānasyānumānam, tādṛk aprabuddhacittasyāpyarthakriyāpratibhāsodayalakṣaṇo 'visaṃvādo 'styeva / kālaviprakṛṣṭākārānumānasyāvisaṃvādalakṣaṇasadbhāvādeva vyavahāraścāpi / ityataḥ kenāpi na gṛhyata iti // 86 //

tathā parābhūto 'pi bāhyārthavādī dhṛtimatyajan punarācaṣṭe -

paracittānumānena tatsvarūpāgrahe 'pyavisaṃvādād bhavatu tathā prāmāṇyam /

sākṣāt paracittavidāṃ tu katham? yadi tāvat paracittasya svarūpaṃ sākṣāt jānanti, tadā tasyārthāntaragrahaṇaṃ syāt / atha na jānanti, kathaṃ te sākṣādvidaḥ?

paracittānumānenetyādi / paracittānumānena tatsvarūpāgrahe 'pyavisaṃvādād bhavatu tasya prāmāṇyam, ye tu sākṣāt paracittavidaḥ teṣāṃ tu katham? yadi tāvat paracittasya svarūpaṃ sākṣājjānanti, tadāsya pratyakṣasya grāhyamarthāntaraṃ syāt / atha na jānanti, tadā kathaṃ te yoginaḥ sākṣādvida iti matam // 87 //

hetumupasaṃharannāha -

kathaṃ nāma pratyakṣeṇārthasvarūpasyāgrahaṇaṃ ca bhavati / atha na gṛhyate, kathaṃ tarhi pramaṇamiti cet?

kathaṃ nāma pratyakṣeṇetyādi / pratyakṣamarthasvarūpasya grāhakamitīṣyate / yadi arthasvarūpaṃ na gṛhyate, kīdṛk tatpratyakṣam? arthasvarūpāgrahaṇe pramāṇatvaṃ nirākartumāha - atha na gṛhyate kathaṃ tarhi pramāṇamiti / svarūpagrahaṇanibandhanaṃ hyasya pramāṇatvam / iti pūrvapakṣāśaṅkā // 88 //

siddhāntavādinaḥ -

aprahīṇagrāhyagrāhakavikalpayogināṃ paracittajñānamapi vyavahāre 'visaṃvādādeva pramāṇam, rūpādidarśanavat; āśrayāparāvṛtteḥ /

aprahīṇagrāhyagrāhakavikalpayogināmityādi / aprahīṇaḥ grāhyagrāhakavikalpo yeṣāṃ yogināṃ teṣāṃ tathā / teṣāṃ yat paracittajñānaṃ tad vyavahāre 'visaṃvādādeva pramāṇam, asmadādisambaddharūpādidarśanavat / na tu svarūpagrahaṇāt / aprahīṇagrāhyagrāhakavikalpasya hetum āha - āśrayāparāvṛtteriti / tathā hi, teṣāmālayavijñānalakṣaṇamaparāvṛttam / tasya parāvṛttiḥ grāhyagrāhakavikalpavāsanāyāḥ prahāṇam // 89 //

yadi paracittajñānaṃ na svarūpasya grāhakam, kathaṃ tarhi tat sphuṭākārakaṃ bhavatīti cet? āha -

yogabalāddhi teṣāṃ jñānaṃ paracittakāraviśeṣānukāri sphuṭābhamupajāyate, karmadevādyadhiṣṭhānabalāt satyasvapnadarśanavat / yogabalāddhītyādi / bhāvanābalāddhi yogināṃ paracittajñānaṃ paracittākāraviśeṣānukāri sphuṭamupajāyate, yathā karmabalād devādyadhiṣṭhānabalācca satyasvapnadarśināṃ jñānaṃ sphuṭamarthākāramudeti // 90 //

yadyevaṃ cintyeta - bhavatu bhāvanābalādeva yogināṃ paracittajñānam, tena cittasvarūpasyāgrahaṇaṃ tu kathamiti / āha -

teṣāmapi na paracittāviṣayitvena jñānamudeti / te 'pi tadākārasadṛśasvacittapratibhāsameva jānantītyevamavadhāraṇād paracittavida iti vyavahāraḥ / teṣāmapi na paracittaviṣayitvenetyādi / tat bhāvanābalājjātamapi paracittasya svarūpaṃ viṣayīkartuṃ na samartham / tathāvidhānāṃ yogināṃ grāhyagrāhakaviklpasyāprahīṇatvāt / yadi yoginaḥ paracittasya svarūpaṃ na jānanti, kathaṃ paracittavida ityavadhāryate cet? āha - te 'pi svacittapratibhāsam ityādi / yogino 'pi paracittākārasadṛśena svacittapratibhāsenaiva paracittaṃ jānanti [iti paracittavidaḥ] ityevamavadhāraṇaṃ kṛtvā vyavahāraḥ pravartate // 91 //

yadi tat svarūpaṃ na gṛhṇāti, kathaṃ tarhi pratyakṣam? kathaṃ ca prāmāṇyamiti cedāha -

tadākārānukārisphuṭābhatvāt tatpratyakṣam, avisaṃvāaditvācca prāmāṇamiti matam / tadākārānukārisphuṭābhatvāt tatpratyakṣamityādi / yasmāt paracittasyākāraṃ sphuṭamanukaroti, tasmāt pratyakṣamiti matam / yasmāccāvisaṃvādi tasmāt pramāṇam // 92 //

prahīṇagrāhyagrāhakavikalpānāṃ tathāgatānāṃ yat paracittajñānam, tat paracittasya svarūpaṃ viṣayīkaroti, āhosvinna / yadi karoti, tasyārtho 'rthāntaraṃ syāt / atha na karoti, tadā bhagavataḥ jñānamapyayathārtha syāditi cet? āha -

acintyo hi bhagavataḥ sarvārthādhigamaḥ, sarvathā jñānabhidhānaviṣayātītatvāt / acintyo hi bhagavataḥ sarvārthādhigama ityādi / acintyo hi yogivaryāṇāṃ tathā gatānāṃ buddhagocaraḥ / teṣāṃ tu na kevalaṃ paracittajñānamacintyam, api tvaviśeṣeṇa sarvārthasarvākārajñānamapi acintyam / kasmāt? āha - tadavasthāyāḥ sarvathā jñānabhidhānaviṣayātītatvāditi /

tathāgataḥ jñānādanyajñānenāvadhārayitumaśakyatvāt jñānaviṣayātītaḥ / tasmād svarūpasya yathāvadanadhigamādeva abhidhānaviṣayātītaḥ /

tathāgatānāṃ punaḥ dvividhaṃ sarvārthajñānam / ādarśajñānena sarvadharmasvabhāvatathatājñānam, pratyavekṣaṇajñānena ca sarvavastujñānam / tatra ādarśajñānaṃ grāhyagrāhakavikalpenāsamprayuktaṃ bhavati / sarvadharmasvabhāvatathatāyāḥ vedanāt sarvārthajñānam, lokottarajñānasvabhāvatvāt / pratyavekṣaṇajñānaṃ lokottarajñānapṛṣṭhalabdhagrāhyagrāhakavikalpasaṃprayuktāt sarvasūkṣmāvṛtavyavahitavastūnāṃ sarvākāraṃ jānātītyataḥ laukikasarvākārajñānam, lokottarajñānapṛṣṭhalabdhalaukikajñānasvabhāvatvāt / tasmāt pratyavekṣaṇajñānaṃ sarvārthajñānanayena na virudhyate / nāpi vitatham, tasya grāhyagrāhakavikalpasadbhāvābhyupagamāt, tasya cāvitathatvena darśanāt /

samatājñānamādarśajñānamālambate,pratītyasamutpannavastumātraviṣayitvāt / kṛtyānuṣṭhānajñānaṃ tu svasāmānyalakṣaṇaviṣayi / evaṃ sati caturjñānasvabhāvaḥ tathāgataḥ / tatra ādarśajñānaṃ lokottaram / tatpṛṣṭhalabdhānyanyāni ca laukikāni / tadevaṃ bhagavataḥ sarvārthajñānam eteṣu caturṣu yathāyogaṃ yojanīyam // 93 //

santānāntarasiddherhi vyākhyānād padavigrahaiḥ /
kuśalaṃ yanmayāvāptaṃ siddhiṃ tenāpnuyājjanaḥ //
santānāntarasaṃsiddhervāṅmātravivṛtiḥ kṛtā /
ṭīkā vinītadevena saṃbuddhatvābhilāṣiṇā //

ācāryavinītadevakṛtā santānāntarasiddhiṭīkā samāptā //

Distributed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-ShareAlike 4.0 International License.

Holder of rights
GRETIL project

Citation Suggestion for this Object
TextGrid Repository (2025). Darśana Collection. Saṃtānāntarasiddhiṭīkā. Saṃtānāntarasiddhiṭīkā. GRETIL. GRETIL project. https://hdl.handle.net/21.11113/0000-0016-CD4C-D